Vyhráža sa samote . v hlučnom tichu. že keď neprestane . pridá k tomu pýchu.
kým polnoc obráti. rozbúra clivotu .
kam sa stratila . Hľa tam v tom počmáranom obloku.
prvé poschodie činžového bytu .
Tak si tam čmára prízraky portrétu
na orosené okno.
Nevíta ráno . tužiac čaká naňho. Bez fanfár
čo len kalamáre v rade farbia jeden po druhom
Deň odtrhol prúd vetra
po tajme oblieka sa do jeho teplého svetra.
Z leta vločky . Chladné listy čo pokrývajú belosťou vrak
vyletel zo zaprášenej skrine starý ošarpaný vak . Berie si ho na chrbát.
A keď Stáva s tmou..
Vchádza do nej pomaly. Hlas kričí . Samo stišuje reflexie.
v sieni orchestra na bláznivej planéte
dlane spojené ukrývajú oblaky
skočia do nich spolu . Alebo naveky v sieni dve postavy
Na plné hrdlo nepočuje ani jedno srdce.
Smejúce zúfalstvo
zvrieskni všetko do steny.
Zabuchni dvere sadni si do kuta
spáľ žeravé uhlie nohami.
Pieseň neprestala hrať
nie je márne dúfať.
dlane v oblakoch
srdcia v oblakoch
na tejto blaznivej planete.
Nie je však veľa času.
z leta do jesene stráca sa farba
aj z červeného klasu.
čaká čakanka .čaká . kým neuschne mláka
01.09.2008 17:04:26
Komentáre