pozemská sprava

Vstávam zo svitaním
splaštím ten obraz !

radšej takto
vstávam s tmou
a svetlo mi vynahradí tvár
tváre ktoré sa ukazujú ako . AKO . AKo

abo vstanem s tmou ktorá bude ukazavoť len svetlo TVAr..

abo so svetlom ktoré bude ukazovať tu kúzelnú tmu TVáre..

možno dážď
možno zas e len ten posplietaný obraz čohosi
keby som písala pre vás asi by som si povedala teda hovorím si .. ANo viem vyjadrujem sa v abstrakcii v abstraktnosti aby rým nadobudol svoj tvar
tak Ešte raz!

kúzelné dažde polopreviazané slova
slnečné lúče
možno chcem ich vidieť znova
NIE!
skôr odpútať sa od prízemnosti
dotknuť precitnúť v prostosti
a predsa sa vedľa mňa ukazuje kamenná tvár
len kópia toho ako ten človek nevedel otvoriť oči
len kopia toho ako sa nemohol nadýchnutˇ ústami
ako musel ostať v štronze mimiky
ako čakal či sa to všetko odlepí od jeho tvare

pred tým čakajúc na to čo sa stane
pred tým nevediac čo ho čaká či sa to udeje
dívam sa na svoju kópiu
jediný možný príjem vzduchu
boli nozdry
Tie mi neupchali
tie mi ostali !
NIE!
lialo sa to lialo a ty si nehybne čakal
s nehybnou tvárov  ( inak sa to nedalo )
len ležmo
Potom si čakal ...
a material začal pracovať z chladu do neuveriteľného tepla
ta maska ten tvar sa chcel od teba oddeliť
chcel žiť svojím a ty svojím
a kedy a to skončí ?
ani ta hmota a ni tvoja vlastná tvár nedokázala odpovedať na otaku konkretne
nie ruže nie sladké slova nie verše čo laákoidne prinavraciaš sa k ním znova
..NEostavalo LEN čakať nie bojovať ! NIE BOjovať ! pretrvať tˇu chcvilu
kým hmota tvojej kópie prestala Učinkovať.
potom som sa posadila stale to bolo prilepené ! staáe som to nebola len ja
stale tam bolo čo si co ma napodobovalo !
v Obrazku RUKA čo mľaska kopiu čohosi môjho !
sťahuje sa z tvare !
zťahuje sa z môjho ja
TLAK a neuveritelný strach či sa to dá soťať mimo
dlha doba !
nakoniec!
som mohla roztvoriť oči a nadýchnuť sa ústami
nadýchnuť sa zhlboka
a dívať sa do tvare ľudí ako keby som bola novorodenec !
SOM vďačná
zadívala sa na svoju kópiu !!!! mlčala...
ona mohla dýchať každým zmyslom
JA som mohla dýchať každým zmyslom

Kópia Z!SKY MA la zatvorené oči a uzamknuť ústa !
a nozdry domodelovčané ako sa len podarilo
vypiate líca a žiaden zmysel pre moment . žiaden cit
Som rada že ta kopia nie som JA !

pri tom ako sa tak na ńu dívam ????????