pozemská sprava

ona nechce aby to vyznelo ako gýčový obrázok ktorý visí niekomu na bočnej stene izby s textom a každí ho obdivuje len pre to že jeho ludska povrchnost v skutku ani nevie ohodnotit čo je dobré a čo je považovane za práve takíto že vraj exemplárny kúsok.
Pravda je to čo cítila v tom okamihu keĎ jej vnutro sa začalo naplnovat nesmiernou krásou priam majestátnostou tej chvíle.Pravda je to čo cíti ked si len hoc na malí okamih predstaví tento moment ,ktorý bol krátky ale tak silný  v jej srdci že  musí pretrvať hadam aj večnosť , V hlave možno nachádza nespočetné množstvo slov pre tento nezabudnutelný pocit a možno niečo viac ako len ten no viem že ,,,,,,, no viem ze potrebu napísať to nemá pretože každe jedno to slovo by mohlo malým nepatrným pohybom rozvíriť hladinu v jej srdci  a to nechce ,,,chce ale nemože mať to počom možno túži a možno to je omyl dalšie jej vyčínanie  jej vlastného srdca  či hlavy? ...To je však iný príbeh slov,,,,

.....v hlai vynára prených v jednom bode
.....kráčaju schodmi , pomaly ladne dostávaju sa pojil
.... v uk ...............mala gitarová seansa ....nevšedé........ Je to ako z rušného city odletiet a nechávať sa
...... zabávať šumotom lístia na obroe plnej kvetov,,,,
.....Prisprežiť to čo hudba dáva každému človeku ,,kaže niekaeli ,ale boli zraz  Sedmi poko tým čo sa im naskytovalo ,,,očarený melodiou ,,,osloveníom kezhasnuykom...................................................................................


ona j sveta ,,,,čo tuži dotknuť sa ilúzie
pre to ,,,,,inak by si nedovolila napísať pár riadkov o najhlbšom tichu
vie že táto predstava je len