pozemská sprava

Doposial som o tom len počúvala a Vravela si nie je to možné ....V podstate žila s hlavou v oblakoch V takzvanom vzduchoprázdne kde sa ma nik nemohol dotknúť .(vzduchoprázdno má však pre človeka nehovorím že pre káždého istý protipol ktorý mu dovoluje napchávať až predžgávať sa ideálmi a krásou ktorú asi nemôže dosiahnuť na zemi ,ale bo sa bojí neviem ,(  Takáto predstava sa mi zdala až Príliž nereálna  a radikálne som odmietala pripustiť že práve tí njbližší ti môžu ublížiť viac ako tých o ktorých si myslíš že ti nestoja za to aby si sa zaoberal  tým či oným  .Je to tak na hlavu postavený zákon skutočna  že sa mi chce z toho vracať .
Moja predstava upozornujem čisto snového materialu bola ako inak ,že keĎ sa ludia spoznajú a začne im na sebe záležať nie je možné ,Pravdupovediec je to viac než absurdné aby si vôbec dokázali ublížiť . Starajú sa o seba vzájomne sa ťahajú keĎ je jeden či ten druhý v nejakej sračke abo tak ,,,pardon za výraz To nie je môj prípad...Zaťial .... Ak niekto došiel až sem tak prizvukujem nejde o žiadny milenecký gýč ,Ani rozchod ani podobné partnerské vírusové nezhodny .Ide o čisto číre Kamarátstvo ,,,teda som si to aspon tak myslela  medzi mužským a ženským pokolením.
Prvá fáza keĎ si to vlastne moja hlava začala aspon z takej akej časti nečasti uvedomovať bolo prežitie nesmierne bolestivého vpichu priamo do velmi doležitého po všetkých stránkach existenčného orgánu.Priamo Srdce.-nerozpisujem , bo šašo respektíve ja si uvedomuje že tolko bolestí prežíva tolko ludí ,že by bolo od neho sebecké znečisťovať tú či inú osôbku ktorá si to náhodou číta .
Druhá fáza teraz sa mi o tom ťažko píše pretože nachádzam sa práve v tej tretej - bola explozia myšlienok v ktorých som prehodnocovala naozaj všetko aj seba stránku po stránke čistých papierov počmáraných kalamárom.- Neštylizovaná zuza som to nazvala ...nerozoberám práve z toho istého a možno aj z osobnejšieho dôvodu.
Tretia už spomínaná tá v ktorej sa nachádzam je či bolo vzniknutie prázdna .Velkého prázdna vlastne vzniknutie velkého ničoho , alebo tiež nevzniknute velkého ničoho ....
Tretia fáza je asi tá najkrutejšia -samozrejme že z každej mi niečo ostáva v hlave vlastne všade .
Nemôžem sa toho pocitu zbaviť nemôžem sa zbaviť a preniesť sa nejakým čarovným koberčekom cez to čo sa udialo ?
Cez to čo si v mysli neustále musím opakovať -slová ktoré vyriekol môj ,, kamarát? nehovoriac o tom o čom neviem .
On nevie že to viem ! nevie že viem čo vyslovil .
Asi som stratila človeka na ktorom mi záleží aj doteraz aj ked s tichými  výčitkami aj  ked s prozbou na otázku ,,Prečo tolké divadlo tolko slov na rozveselenie prečo kamarátske objatia  Prečo to všetko , keĎ si sám povedal aj ked nie prijamo že ti na nas nezáleží ,len na pár jedincoch ktorí boli práve pri tebe ,A kopec iných záležitostí posudzovania možno aj od........!
Bojim sa že keĎ sa stretneme teda viem to že to už nemôže byť také ako predtým .....Je mi ľúto  tvojich slov . Aj že to takto vnímaš  . No každý je za seba nie?
šašo taký nie je .....šašovi toťiž záleží na každom jedincovi ktorého pozná ...
Ja už neviem ,,,,asi to konečne muselo dolahnut aj na mna ....podrazenie nôh ....Ale aj tak to bolí . ...