pozemská sprava

zakonzervované ušliapané  môže byť len bľabotajúce ticho...
o ktorom človek neustále rozpráva
na tanieri zo sviečkovou pri sviečkach
dohorievajúceho  sklamania

stretol ju aby jej podal liek ,,,
pod ruškom  v troj obale sladkých slov
pod vankúšom zaliatych bozkov
sprevádzaných pred- divadelnou  hrou

láska praláska -neláska ich duše -
v zmätku zamiká  sa v sebe a na seba kladie ....
sloky stohy polnočne dráždenie ničoho
 -bľabotajúce ticho medzi nimi - okrem večnosti spolu .

Prišiel aby jej podal protiliek ....
na nekonečne štastie ktore cítila pred -
tým ked nebol pre nu známi .

a TAk  jednu noc rozhodla sa prestať kričať o pomoc
pri (ne)milostnej večeri 
v plamienku doznievajuceho bľabotania podala ,,jed,
Podla do taniera kvapka
dva -
slza vykúpenia ......
A už jej niet ,

tužila aby jej niekto podal liek ..tužila po najhlbšom tichu ....preto jej niet .