pozemská sprava

I Víchor v tom ráne mal akýsi zvláštny kľud ako by len zjavne besnil jeho vír ,tak  ako k srdci prírody by nedonikol a tak neuhasol jeho mier   ...
Po lúčnych cestách za ranného včasného svitania čo umožnuje odovzdať sa spevu vtákov
,čo umožní preniknúť tvojej vlastnej citovosti otvoriť srdce a kresliť farby srdca svetu ..........človeku či chýbajúcej osobe vznášajúcej sa na opačnom konci .....

I víchor v tom ráne mal akýsi zvláštny kľud  , pretože si sa zobudil do nového rána a všetko sa ti zdalo úplne iné ,,,,každá vec každý tvoj krok bol pre teba hlboko posvätný každé nadýchnutie ,slovo či len púhy povzdych sa stal hodným úcty .

Tvoje kroky ťa vedú tvoja myseľ   Alejou rozmanitosti a priestorovosť  ktorá sa ti naskytovala ti nedala dýchať .....
tvoje srdce dýchalo za teba a tvoje oči boli otvorené tak že nimi prenikal každý záblesk slnka každý odraz nebesky modrej oblohy ,,,,,,a malebné obrazy tohoto dna............., ktorý sa plynulo performoval do svitu nočného mesiaca ,,,básnicky lune na nebi  .Ukazoval sa ti další  nekonečný svet a umožnil ti prekročiť  telovosť odpútať sa  z retazí ktoré ti bránili vyletiet a pozriet sa na seba ..........KVAPKY DAžĎa ....................
Ako sa nevedome usmievaš a nechceš otvoriť oči , ako sa nehýbeš preto že máš obavy že by si toto všetko mohol stratiť . ten nesmierny pokoj na duši a nekonečná túžba  prežívať to večne .....byť nesmrtelný v sebe.....
No jedného dna ich otvoriť musíš ,,,,a ak s atak stane ,,,,,
SEN V SNE ,KRVAVé STOPY ZA NOCAMI OPäť RUKY V šTRONZE .......s nádejou vybehneš von a priestorovosť ktorá sa ti naskytla presne tá ktorú si vnímal v novom ráne ti nedá nadýchnuť sa ,,,,,však tentokrát srdce za teba nevie dýchať ,,,,polonahý prechádzaš sa po tých istých cestách ktorými  si žil  však čím dlhšie a rýchlejšie sú tvoje kroky aby sa dostali k vytúženému pocitu ,tým viac si uvedomuješ že to nieje možné .............KVAPKY DAžDA..............Nepodarilo sa ti prekonať ľudský syndróm ,ktorý bohužial nevie žiť bez tmy .....
A tak padáš na zem  na obrubník chodníka pri ceste ,,,,,,plný sklamania a otázok na ktore nemáš odpoved ,,,opustený tak stratený ako všetci  no s rozdielom ,,,ze ty si sa pokusil  prejsť tuto cestu .
Padajú kvapky dažda jedna po druhej  s nebies na chodník sleduješ ich súlad ,jedna po druhej zmývajú kvapky dažda slzy na tvojej tvári .....zdvihneš hlavu a uprene sa zadívaš na druhu stranu ,,,,s údivom v tvári  .....spýtaš sa  a kto si ty .................................(: